Každý, kto sa športu venuje pravidelne, vie, že niekedy to bolí. Bolesť kĺbov a svalov, nôh a piat po behu, kolien a krížov po cvičení vo fitku nezažívajú len profesionálni športovci. Aké sú najčastejšie úrazy pri športe a ako si pomôcť od bolesti?
Šport je telu aj duchu prospešná aktivita. Napriek tomu nie vždy vedie ku zdraviu. Každý ortopéd by mohol rozprávať tucty príbehov o neblahých dôsledkoch športovania. Pretože nielen profesionálni, ale aj rekreační športovci trpia bolesťami a majú v dôsledku športovania úrazy.
Najčastejšími príčinami úrazov a bolesti pri športe je nevhodne nastavená záťaž. „Ľudia často nevedia, ako šport robiť správne, vynechávajú rozcvičky, zanedbávajú strečing,“ konštatuje ortopéd MUDr. Tomáš Jakubík.
Ďalším dôvodom, prečo po športe trpíme, je neodhadnutie vlastných síl a zbytočná nadmerná záťaž. „Kým mladý organizmus je schopný zvládať a vyrovnať sa aj s väčšou záťažou, než na akú je prirodzene stavaný, v prípade neprimeranej záťaže zo športu sa okolo tridsiatky začnú objavovať problémy – zranenia, deformácie, výrastky.“
Zdroj: www.istockphoto.com
Fakt, že po behu nás môžeme trápiť bolesť lýtka a po hodine vo fitku budeme po cvičení vystavení bolesti bicepsu, by nikoho nemal odradiť od športovania.
Bolesť je však signálom tela, že niečo nie je v poriadku. Mali by nasledovať dve veci: uvedomenie, prečo po cvičení prichádza bolesť chrbta, svalov, kolien alebo čohokoľvek iného a tíšenie bolesti.
Prvé uvedomenie môže súvisieť s nevhodnou technikou cvičenia, s preťažením, s nevhodnou obuvou alebo zlým povrchom. „Ľudia si napríklad neuvedomujú, že pri behu na tvrdom povrchu je každý jeden krok úderom pre kĺb. A potom sa čudujú, že ich bolia kolená, pod kolenom, členky... Pritom je to prirodzená odpoveď organizmu na neprimeranú záťaž,“ hovorí ortopéd.
Skôr ako si znova obujeme tenisky (možné nové, lepšie tlmiace nárazy) a pôjdeme si zašportovať, treba boľavému miestu pomôcť. Na liečbu bolesti sú vhodné takzvané nesteroidné antireumatické liečivá s aktívnou látkou aceklofenak.
Kým tabletky s aceklofenakom sú len na lekársky predpis, krém Aflamil, ktorý tiež obsahuje aceklofenak, sa dá kúpiť bez receptu. Jeho výhodou je aj to, že bolesť v päte, kolene, lýtku či na inej časti tela tíši lokálne. Pôsobí teda presne tam, kde treba a pritom nezaťažuje trávenie.
Krém Aflamil okrem bolesti lieči aj zápal, ktorý vniká vo svaloch, kĺboch a šľachách v dôsledku ich preťaženia alebo úrazu.
Mať tento krém doma v lekárničke je dobrým riešením nielen pre aktívnych a rekreačných športovcov, ale aj pre ľudí vo vyššom veku. „Masť s účinnou látkou aceklofenak je vhodná aj na dlhodobé užívanie bez množstva nežiaducich účinkov v iných oblastiach,“ potvrdila farmaceutka PharmDr. Veronika Pytlová.
Športoví lekári odporúčajú vrátiť sa k športovej aktivite až potom, keď je preťažené alebo zranené miesto vyliečené. Inak sa zvyšuje riziko ďalšieho poškodenia organizmu, kedy sa už problém nebude dať vyriešiť tíšením bolesti.
Pred cvičením si teba urobiť rozcvičku na zahriatie svalov. Potom stačí telo namáhať telo tak akurát a po cvičení si všetky svaly dôsledne ponaťahovať strečingovými cvičeniami. Tak budeme mať zo športu naozaj úžitok a nie problémy.
Viete, kedy Slováci najčastejšie siahajú po tabletke na tíšenie bolesti? Keď ich bolia zuby. Hoci oveľa častejší je výskyt bolestí chrbta, bolenie zubov a migrénu považujeme za najmenej znesiteľné.
Podľa prieskumu agentúry 2muse nás vedia potrápiť aj menštruačné bolesti, bolesti brucha a žalúdka, po námahe natiahnuté svaly, boľavé kĺby a hlavybôľ po alkohole. Len 4 % Slovákov tieto nepríjemnosti odmietajú riešiť liekmi. Ostatní po nich skôr či neskôr siahnu, aby sa im uľavilo.
Hoci je nám bolesť nepríjemná, slúži na dobrú vec. Je to veľavravný signál tela, že organizmu hrozí poškodenie. Lieky na bolesť (analgetiká) dokážu subjektívne prežívanie bolesti utlmiť.
Lieky proti bolesti sa nazývajú analgetiká. Ich pomenovanie je odvodené od slova analgézia, čo je stav bez bolesti.
Fungujú tak, že rôznymi spôsobmi účinkujú na periférny aj centrálny nervový systém. Veľmi laicky sa dá povedať, že dokážu „oklamať“ subjektívny pocit človeka. Problém (napríklad natiahnutý sval) sa po užití analgetika nevyrieši, ale človek bolesť necíti vôbec alebo menej intenzívne, kým nevyprchá účinok lieku.
Analgetické lieky sa delia do viacerých skupín podľa intenzity bolesti, ktorú dokážu tlmiť, aj podľa ďalších ( systémových) účinkov. Patria sem napríklad antipyretiká – lieky na horúčku a nesteroidné antiflogistiká (antireumatiká), ktoré okrem bolesti a horúčky tlmia aj zápal. Môžu mať formu tabletky, tobolky či kapsuly na perorálne užívanie, ale sú aj vo forme krémov, gélov a mastí.
Mnoho liekov na bolesť teda rieši viacero problémov naraz. To je ich plus. Nevýhodou perorálnych liečiv sú však nežiaduce účinky: záťaž pre obličky, poškodzovanie pečene, žalúdka, ale aj bolesti hlavy, hučanie v ušiach, stavy zmätenosti, opuch tkanív a žihľavka.
Niekedy treba na tíšenie bolesti zvýšiť dávku nesteroidných analgetík alebo kombinovať viacero druhov s rozdielnou účinnou látkou. Stáva sa však, že si s bolesťou napriek tomu neporadia, nezmiernia ju. Zintenzívňujú sa, naopak, vedľajšie účinky. Hovorí sa tomu stropný efekt.
Topické formy analgetík (masti, krémy a gély) tlmia bolesť (niektoré aj zápal) lokálne, priamo v mieste postihnutia, vďaka čomu nezaťažujú žiadnu časť tráviaceho systému a nemajú vyššie spomínané nežiaduce účinky. Patrí sem napríklad Aflamil krém, ktorý prostredníctvom účinnej látky aceklofenak dokáže tlmiť zápal aj bolesti svalov, kostí a kĺbov.
Aflamil krém rovnako ako ďalšie krémy, gély a masti môžu na lokálne tíšenie akútnej alebo chronickej bolesti používať aj ľudia, ktorým sa z rôznych dôvodov (gastrointestinálne krvácanie, peptický vred, ťažké poškodenie pečene, alebo obličiek,závažné zlyhávanie srdca, aktívne krvácanie, alebo poruchy zrážanlivosti krvi) neodporúča perorálne užívanie analgetík.
Ako sa s bolesťami vyrovnávajú Slováci? Podľa už spomínaného prieskumu každý z nás skôr či neskôr siahne po prostriedku na tíšenie bolesti.
Na lieky míňame z roka na rok viac peňazí. V roku 2021 sme za lieky na bolesť zaplatili o 1,1 milióna eur viac a za lieky na teplotu o 3,1 milióna eur viac ako v roku 2019. Od roku 2017 je evidentný aj zvýšený dopyt po krémoch, mastiach a géloch, ktoré odstraňujú bolesť lokálne. Tieto čísla potvrdzujú dáta spoločnosti IQVIA, ktorá sa zaoberá prieskumom trhu s liekmi.
„Stúpajúci trend spotreby lokálnych liekov proti bolesti môže súvisieť so skutočnosťou, že Slováci začali uprednostňovať lokálne tíšenie bolesti oproti celkovému,“ hovorí farmaceutka PharmDr. Veronika Pytlová.
Zdroj: www.istockphoto.com
Z ďalších dát vyplýva, že sa u nás skracuje počet dní na liečenie. Vlani sme sa podľa údajov DOT (days of treatment) celonárodne liečili 77,5 milióna dní v roku, teda o 90-tisíc dní menej ako v predpandemickom roku 2019, a o 4,5 milióna dní menej ako v roku 2017.
Mnohí z nás sa počas choroby liečili doma, a to aj voľnopredajnými liekmi. „Aj pri nich je dôležité zaujímať sa o účinné látky a ich vplyv na náš organizmus,“ upozorňuje V. Pytlová. Na liečenie bolesti odporúča napríklad krémy s účinnou látkou aceklofenak. „Sú vhodné aj na dlhodobé užívanie bez množstva nežiaducich účinkov v iných oblastiach,“ vysvetlila farmaceutka.
V prípade, že intenzívne bolesti svalov, kostí a kĺbov alebo iných častí tela pretrvávajú aj po lokálnej liečbe krémom, sa odporúča kombinovať topickú a perorálnu formu analgetík. Optimálne, až po porade s lekárom alebo lekárnikom.
